Vegetariánstvo

Sant Darshan Singh

VEGETARIÁNSKY SPÔSOB ŽIVOTA

Princípy duchovnosti zostali po celé veky rovnaké. Moderná veda až teraz prichádza k tým istým záverom, ktoré sú svätcom a mystikom známe od nepamäti. V oblasti výživy aj moderné vedecké bádanie potvrdzuje, že vegetariánske stravovanie je najvhodnejšie pre tých, ktorí vedú duchovný život. Takáto výživa je pre človeka v každom ohľade – fyzickom, mravnom i duchovnom – najvhodnejšia. A pre tých, ktorí chcú ísť po ceste sebapoznania a poznania Boha, je prísna vegetariánska strava nevyhnutná.

Pri prieskume rôznych náboženských a mystických tradícií zistíme, že odporúčajú alebo vyžadujú vegetariánske stravovanie. Tento spôsob výživy je spojený s najstaršími náboženskými tradíciami. Napríklad Pytagoras a jeho prívrženci boli prísni vegetariáni. Mnohí slávni filozofi v staroveku ako Platón, Empedokles, Apollónios, Plutarchos a Porfyrios, sa stravovali vegetariánskym spôsobom.

Keď pozorne čítame Bibliu, zistíme, že zámerom Boha bolo, aby človek bol vegetarián. V knihe Genezis je uvedené: „Potom Boh povedal: Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!“ (1, Mojžiš, 1, 29). Dokonca desať prikázaní, ktoré dal Boh Mojžišovi, zahrňuje vegetariánstvo. Ak sa riadime prikázaním „Nezabiješ“, samozrejme vôbec neprichádza do úvahy jesť mäso, ryby, hydinu a vajcia. Ako môžeme tvrdiť, že milujeme Boha, že milujeme Jeho stvorenie, keď zabíjame členov Jeho rodiny?

Ježiš Kristus bol Apoštolom mieru, stelesnením nenásilia. Učil: „No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé.“ (Mt 5, 39) Ak bol nenásilný až do takejto miery, mohol byť násilný voči božím stvoreniam na nižších úrovniach? Kristus učil bezhraničnú lásku a úplné nenásilie. Žiadal od nás – nezabíjať – a to žiadnym spôsobom, prikazoval lásku ku všetkým.

Milosrdný Budha učil nenásiliu voči všetkým tvorom a jeho ozajstní prívrženci boli vegetariáni.

Ak urobíte porovnávaciu štúdiu náboženských tradícií, zistíte, že keď svätec alebo majster ukončil svoju duchovnú púť, veľmi rýchlo sa zabudlo na ezoterickú stránku jeho učenia a bola nahradená obradmi a rituálmi. Aby bolo jeho učenie prijateľné pre veľký počet ľudí, ich nasledovníkmi boli vykonané zmeny v disciplíne a stravovaní. Mystická tradícia však jednoznačne zastáva vegetariánstvo.

Mnohí významní filozofi, vedci, umelci, básnici, spisovatelia a niektorí múdri panovníci boli taktiež vegetariáni. Ašóka Veľký, cisár Akbar Veľký, Isaac Newton, Percy Bysshe Shelley, Lev Nikolajevič Tolstoj, Mahátmá Gándhí a Albert Schweitzer, Georg Bernard Shaw to je len niekoľko príkladov. Bola to ich ohľaduplnosť a súcit, čo ich zaviedli na cestu nenásilia voči všetkým stvoreniam.

Leonardo da Vinci, ktorý bol tiež vegetarián, bol plný súcitu. Len čo uvidel vtáka v klietke, zaplatil majiteľovi za vtáka a klietku. Potom otvoril dvierka klietky a pozeral sa ako vták odlieta s radosťou na slobodu.

Boh dal ľuďom ako potravu hojnosť ovocia, zeleniny, obilia, strukovín a byliniek. A môžeme jesť aj mliečne výrobky, kvôli čomu nemusíme zabíjať zvieratá. Duchovná cesta je cesta lásky, súcitu a nenásilia. Je však pravdou, že ak chceme žiť na tomto svete, musíme zničiť nejaký život, veď aj rastliny, ktoré zjeme a baktérie, ktoré vdychujeme, majú život. Karmický zákon – za každou akciou nasleduje reakcia – platí aj v oblasti vegetariánskeho spôsobu života. Nakoľko bez potravy sa nezaobídeme, svätci nám radia vybrať si potravu, ktorá spôsobuje čo najmenšiu bolesť, čo najmenší hriech.

Kým veda učí, že všetka hmota sa skladá z rôznych kombinácií chemických prvkov periodickej sústavy, starodávne Písma Východu nám ukazujú ďalší rozmer poznania. Hovoria o životnej sile vo vnútri rôznorodých foriem života – v človeku, zvieratách, vtákoch, plazoch a rastlinách. Najnižšia forma životnej sily je v rastlinách. Na vysvetlenie toho hovoria spisy o piatich aktívnych kvalitatívnych prvkoch, ktorými sú voda, zem, oheň, vzduch a éter. Teda telo človeka obsahuje všetkých päť kvalitatívnych prvkov a je považované za najvyššie a najhodnotnejšie v stvorení. Vražda človeka sa považuje za najohavnejší zločin a v histórii bola trestaná smrťou.

Ďalšie v hodnotovom rebríčku sú štvornohé zvieratá a cicavce, v ktorých sú aktívne štyri prvky, chýba im prvok éteru alebo je v nich v nepatrnom množstve. Podľa väčšiny zákonov následkom zabitia zvieraťa je pokuta vo výške ceny tohto zvieraťa. Do tretej kategórie spadajú vtáci, v ktorých sú tri aktívne prvky: voda, oheň a vzduch. Ak človek usmrtí živého vtáka, vyviazne obyčajne beztrestne a v prípade usmrtenia „chráneného“ vtáka lovec musí zaplatiť nepatrnú pokutu. Ešte menšia je hodnota plazov, červov a hmyzu, v ktorých sú aktívne len dva prvky, zem a oheň, zatiaľ čo ďalšie tri sú prítomné len latentne. V zákonoch väčšiny krajín sveta usmrtenie týchto živočíšnych druhov nemá za následok žiadnu sankciu. Najmenšiu hodnotu majú korene, zelenina a ovocie, ktoré majú v sebe len jeden prvok v aktívnej forme – vodu. Z etického hľadiska vegetariánsky spôsob stravovania spôsobí najmenšie utrpenie a ak sa toho človek pridržiava, berie na seba najmenší karmický dlh. Sarmad, Sufi židovského pôvodu zo XVII. storočia, vyjadril túto pravdu veľmi jednoduchými slovami: „Svetlo života, ktorým je Pán sám, spí v ríši nerastov, sníva vo svete rastlín, zobúdza sa v ríši zvierat a rozkvitá v človeku k plnému vedomiu.“

Mnohí ľudia podliehajú omylu ohľadne výživnej hodnoty vegetariánskej stravy a myslia si, že neobsahuje všetky potrebné výživné látky. Hlavná námietka proti nej znie, že v nej chýbajú potrebné proteíny. Najnovšie výskumy však potvrdzujú, že jednoznačne obsahuje viac než dosť bielkovín, ako aj všetky potrebné vitamíny, minerály a kalórie. Som v kontakte s poprednými vedcami z oblasti výživy, ktorí dokázali, že vyvážená vegetariánska strava nám dodáva všetky potrebné látky. Faktom je, že dokonca časopis o výžive amerického ministerstva zdravotníctva (FDA Consumer) chváli účinok a úžitok vegetariánskej výživy. Poukazuje na to, že výsledkom štúdie vykonanej v roku 1974 výborom výživy Národnej akadémie vied je nasledovné: „Domnienku, že vegetariáni nedostávajú to, čo ich telo potrebuje lebo nejedia mäso, je správne zahrnúť do kategórie mýtov.“

Taktiež z fyziologického hľadiska je človek stvorený pre vegetariánsky spôsob života – stavba jeho fyzického tela ho nezaraďuje do kategórie mäsožravcov. Tie majú napr. veľké trhacie očné zuby na rozseknutie koristi a pazúry na roztrhanie koristi. Človek také nemá. Zuby človeka sa viac podobajú zubom bylinožravcov, ktoré majú zadné zuby obzvlášť ploché na mletie potravy. Navyše, črevá mäsožravca sú krátke (asi trikrát dlhšie ako ich trup), aby mäso mohlo byť strávené a vylúčené z tela skôr, než začne hniť a vytvárať jedovaté látky. Ale človek má veľmi dlhé črevá (asi desať až dvanásťkrát dlhšie, než je jeho trup).

Keby sme sa pozastavili a premýšľali by sme o tom, zistili by sme, že prijatá potrava pôsobí na náš fyzický, emocionálny a duševný stav. Ak sa snažíme viesť nenásilný a súcitný život, byť čím viac pokojní a mierumilovní, držať pod kontrolou svoju myseľ a zmysly, potom samozrejme budeme sa chcieť stravovať tak, aby nám to pomohlo dosiahnuť náš cieľ.

Ak budeme obozretnejší pri našom stravovaní, veľmi to ovplyvní spôsob nášho života. Keď sa rímsky básnik Seneca, študujúc Pytagorovo učenie, stal vegetariánom, cítil, že zmena je veľmi priaznivá a prekvapene zistil, že jeho myseľ je bdelšia a jasnejšia.

Taktiež z ekonomického hľadiska je vegetariánske stravovanie najhospodárnejšie. Je potrebných desať akrov pastvín, aby sa vyrobilo určité množstvo živočíšnych bielkovín, avšak na získanie rovnakého množstva rastlinných bielkovín postačuje iba jeden aker zeme. Pri výrobe mäsa sa teda premárni deväť akrov zeme. Jedno zviera zožerie šestnásť funtov obilia na výrobu jedného funtu mäsa. Teda pätnásť funtov obilia je premárnených. Boh nám daroval bohatstvo prírody, vďaka čomu sa môžu uživiť všetky Jeho deti. Takže aj z tohto pohľadu vegetariánstvo je najrozumnejšia forma stravovania.

Veľký fyzik Albert Einstein bol tak presvedčený o ďalekosiahlom vplyve vegetariánskeho spôsobu života na našu bytosť, že veril, že ak by bol všeobecne aplikovaný, prinieslo by to obrovské zlepšenie stavu ľudstva. Ak túžime ísť cestou nenásilia a lásky k celému tvorstvu, potom musíme dodržiavať prísne vegetariánske stravovanie. Takto preukážeme nielen súcit voči mladším členom Božieho tvorstva a našim blížnym, ale aj súcit k svojmu vlastnému „Ja“.

Často stretnem ľudí, pre ktorých sa otázka prirodzenej stravy stala posadnutosťou a strácajú zo zreteľa, že vegetariánska strava je v ideálnom súlade s významnými humánnymi a duchovnými zámermi. Vegetariánstvo nie je samoúčelné, ale je nevyhnutým prostriedkom na dosiahnutie určitého cieľa. Ak to správne pochopíme, nebudeme sa na to pozerať ako na niečo vzdialené, ale ako na súčasť vyššej filozofie, na súčasť spôsobu života.

Šelma zabije svoju korisť, len aby prežila. Nemá inú možnosť uživiť sa. Avšak človek, ktorý sa prikloní k požívaniu mäsa, nemôže sa odvolávať na žiadne donútenie. V skutočnosti, jeho túžba vzdať sa svojho prirodzeného spôsobu života je veľmi nehospodárna a morálne neobhájiteľná. Ak by tí, ktorí jedia mäso, boli svedkami jeho „výroby“ na bitúnku, mnohí z nich by sa ho s odporom vzdali.