Život na ceste
Boh poveril svätcov, aby priviedli Jeho stratené deti Domov. Svätci preto putujú a hľadajú plačúce duše túžiace po návrate k Bohu. Veľa ľudí si myslí, že svätci privádzajú späť k Bohu iba ľudí pobožných. Pretrváva názor, že človek musí byť dokonalý a svätý, aby mohol chodiť na satsangy svätcov. Ak sa obzrieme do dejín, zistíme, že svätci pomáhali každému, kto hľadal Pána, či to bol človek zbožný alebo hriešnik. Nasledujúci príbeh pochádza zo života Krišnu. Jedného dňa Krišnu pozval na hostinu bohatý človek. Nádherne prestrel stôl, ktorý bol štedro dekorovaný nádherným porcelánom a príborom. Krišnovi naservírovali mimoriadne a chutné chody jedál. On sa pozrel na stôl a všimol si, že tam bola aj miska, ktorá bola naštrbená.
Hostiteľovi povedal: „Chcel by som sa najprv najesť z tamtej misky. Bohatý človek si všimol vadu na miske a povedal: „Och, nie, pán môj, nepoužívaj tú misku. Je poškodená. Použi túto bezchybnú.“ Ale Krišna na tom trval. Pritiahol si poškodenú misku k sebe, naložil si jedlo a začal jesť. Bohatý človek sa hodil k jeho nohám a povedal: „Ó, Pane, zaobchádzaš aj s ľuďmi tak, ako s tou miskou, vyberajúc si poškodených a zlomených medzi prvými?“ Bohatý človek cítil, že ak má aj poškodený riad nádej, musí mať nádej aj on.
Táto príhoda vykresľuje fakt, že svätci prichádzajú pre každého, vrátane zlomených, nedokonalých a skľúčených ľudí. Ich úlohou je navrátiť duše späť k Bohu. Akonáhle duša zatúži spoznať Boha, svätci a Majstri ju nájdu a zoberú späť Domov. Sant Kirpal Singh Ji Maharaj to vyjadril nádhernými slovami takto: „Každý svätý človek má minulosť a každý hriešnik má budúcnosť.“ Súcit svätcov otvára satsangy pre každého, kto sa chce vrátiť k Bohu aj napriek tomu, že žil život hriešnika.
Nasledovný príbeh je o kráľovi, ktorý svojim poddaným usporiadal bazár. Každý si mohol vybrať niečo, čo sa mu zapáčilo. Ľudia prišli, poobzerali sa a vyberali si. Bolo tam kadečo zo zlata, s diamantovou výzdobou, nádherné šaty a iné luxusné cennosti. Prišla tam dievčina, ktorá si nič nevybrala. Kráľ k nej pristúpil bližšie, pripomenul jej, že bazár čoskoro zatvoria a povzbudil ju, aby si niečo vzala. Dievčina položila svoju ruku na ruku kráľa a povedala: „Ja si vyberám teba.“ Prečo? Lebo vedela, že čačky – hračky neprinášajú trvalé šťastie, neutíšia túžby. Kráľ má príležitosť na usporiadanie podobných jarmokov kedykoľvek a ona by mala prístup k tomu všetkému aj v budúcnosti.